Je strach z veterných elektrární oprávnený?

Zmena krajiny
Veterné elektrárne nepochybne menia krajinný ráz. Ide o pomerne vysoké stavby. Keďže je krása vecou subjektívneho názoru, nemôžeme tvrdiť, že veterné elektrárne menia krajinný ráz len negatívne.

Niektoré mestečká v západných krajinách sú obľúbené práve vďaka veterným “farmám”, ktoré do týchto oblastí privádzajú lokálnych, ale aj zahraničných turistov. Výhodou je, že pred výstavbou Treba počítať aj s tým, veternej elektrárne sa predkladá detailná počítačová vizualizácia krajiny, s ktorou sa môžu občania vopred oboznámiť. Zmena krajiny sa deje kontinuálne – od stavieb stĺpov mobilných operátorov, výškových stavieb, rozvodov… Je to jednoducho daň ľudstva za životný komfort.

Okrem obáv zo zmien krajinného rázu prichádza s výstavbou veterných elektrární aj strach zo zabratia poľnohospodárskej pôdy. K tomu však dochádza iba pod pätkou stĺpa veternej elektrárne v priemere 25 metrov, s hĺbkou 3 metre a pri vybudovaní prístupovej cesty k elektrárni. Každá elektráreň musí mať spevnenú prístupovú cestu. To je výhodou z toho pohľadu, že cesty môžu poľnohospodári, poľovníci, ale aj verejnosť (cyklistická infraštruktúra) využívať.

Pri návrhu rozmiestnení prístupových ciest sa dôkladne dbá na čo najefektívnejšie rozvrhnutie veterných elektrární. Investor vybuduje cesty, ktoré udržuje po dobu životnosti veterných elektrární. Po skončení životnosti veterných elektrární môžu cesty slúžiť miestnym aj naďalej. Závisí to od dohody s majiteľmi pozemkov.

Je veterná energia stratová?
S plánovanou výstavbou veterných elektrární prichádza aj ďalšia obava, týkajúca sa energetickej návratnosti. Energetická návratnosť je v skratke čas, za aký sa energia vynaložená na výrobu a inštaláciu zariadenia vráti.

Pri výrobe veternej energie je to 6 – 12 mesiacov, v závislosti od veterných podmienok konkrétnej lokality. Ide o pomerne krátke obdobie, v porovnání s ostatními zdroji elektriny.

Strach z hluku a infrazvukov
Obyvatelia, žijúci v oblastiach, v ktorých sa diskutuje o výstavbe nových veterných elektrární, sa často obávajú hluku. Moderné veterné elektrárne však vydávajú zvuk ktorý musí plniť hygienické normy hlučnosti od obytných domov, na ktoré sa dôkladne dbá pri plánovaní výstavby.

Niektorí odporcovia veterných elektrární tvrdia, že nepočuteľné infrazvuky, generované veternými elektrárňami, poškodzujú ľudské zdravie. Merania však ukázali, že veterné elektrárne generujú podstatne menej “nepočuteľných” infrazvukov ako doprava.

Škodí veterná energia prírode?
Veterné elektrárne, podobne ako cesty a budovy, sú zásahom do prírody, pretože majú betónové základy zapustené niekoľko metrov do zeme. Prírodu, zvieratá a poľnohospodárstvo teda obmedzuje iba priestor, na ktorom sú veterné elektrárne postavené. Pozemky medzi turbínami a prístupovými cestami sa môžu naďalej využívať na poľnohospodárske účely alebo pastvu.

Vplyv výroby veternej energie na životné prostredie je v porovnaní s výrobou energie z fosílnych palív veľmi nízky. Na prevádzku nie sú potrebné vstupy ako plyn, uhlie, jadro. V nadväznosti na to nie je potrebná ani ďalšia logistika.

Riešením je dôkladné plánovanie
Výstavba veternej elektrárne má, rovnako ako akákoľvek iná stavba, vplyv na životné prostredie. Tento vplyv však dokážeme výrazne znížiť správnym plánovaním, projektovaním a realizáciou. Okrem toho je nepopierateľné, že je výroba veternej energie šetrná k prírode, pretože veterné turbíny počas svojej prevádzky nevytvárajú žiadne emisie.

Samozrejme, so vzrastajúcou spotrebou elektrickej energie, tlak na energetickú sebestačnosť a výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov rastie. A to je zároveň odpoveďou na otázku, ako môžu pomôcť veterné elektrárne.

Energetická sebestačnosť, výroba zelenej energie, výroba „lacnejšej“ elektriny. To všetko so sebou veterné elektrárne prinášajú a mali by sme sa zamyslieť, prečo u nás vrtule už nestoja.